Ján Rafay ZÁKLADY CHOVU KRÁLIKOV III.
Vložené 01.09.2020
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA
Pôvodné lokality výskytu králika na stredomorskom pobreží Pyrenejského polostrova a v severnej Afrike umožnili celosezónne párenie zvierat hneď po dosiahnutí pohlavnej zrelosti. Počas celého roka sa králik rozmnožuje aj v tých oblastiach sveta, kde celoročné klimatické podmienky umožňujú nepretržité vegetačné obdobie s dostatkom potravy a vhodnými teplotami vzduchu. V prípade, že na takejto lokalite neexistujú faktory eliminujúce rýchly rast králičej populácie (dravce, infekčné choroby, obmedzené zdroje krmiva), dochádza k premnoženiu, ktoré môže nadobudnúť katastrofálne rozmery.
V krajinách mierneho pásma sa obdobie rozmnožovania prekrýva s vegetačným obdobím, v ktorom je zabezpečený dostatok potravy pre novú generáciu králikov. V našom zemepisnom pásme (t. j. 48 až 50o s. š.) sú divo žijúce populácie králikov reprodukčne aktívne približne od apríla do septembra. Sezónnosť rozmnožovania je podmienená dedične a čiastočne regulovaná dĺžkou svetelnej fázy dňa. Predlžovanie slnečného svitu stimuluje prostredníctvom hypotalamu produkciu hormónov, výsledkom pôsobenia ktorých je pripravenosť pohlavných orgánov na úspešné rozmnožovanie.
V umelých chovných podmienkach sezónnosť rozmnožovania domácich králikov bola potlačená v dôsledku zdomácňovania. Väčšina chovaných plemien je teda celoročne pohlavne aktívna a rozmnožuje sa počas celého roka. Zvyšky sezónnosti v reprodukcii sa prejavujú v horších reprodukčných ukazovateľoch (malá ochota zvierat páriť sa, nízky koncepčný pomer, malá početnosť vrhov) v jesenných a zimných mesiacoch. Chovatelia, ktorí vykonávajú celoročnú plemenitbu (napr. farmy brojlerových králikov, laboratórne chovy a pod.) vyrovnávajú zníženie reprodukčnej úžitkovosti počas obdobia krátkeho dňa tým, že chovným samiciam predlžujú svetelnú fázu dňa umelým prisvetľovaním (zvyčajne 16 hodín svetlo: 8 hodín tma).
Základnými vlastnosťami reprodukcie králikov je mnohorodosť (multiparnosť), mnohopočetnosť vrhov a rýchle striedanie vrhov. Vysoká reprodukčná schopnosť vyrovnáva veľký úhyn králikov v dôsledku negatívnych faktorov prostredia (choroby, predátori, nedostatok potravy). Vysoká plodnosť králikov je umožnená anatomickým a fyziologickým usporiadaním vnútorných pohlavných orgánov pri oboch pohlaviach a biologickými vlastnosťami králikov. Medzi ne patrí hlavne krátke obdobie gravidity, intenzívny rast mláďat a schopnosť provokovanej ovulácie. Vysoká reprodukčná schopnosť králikov sa dá vhodne využiť v umelých chovných podmienkach.
Predpokladom rozmnožovania je tvorba pohlavných buniek, ktoré sa tvoria ako v procese oogenézy (tvorba oplodnenia schopných vajíčok) vo vaječníkoch samíc tak v semenníkoch samcov počas spermiogenézy(tvorba spermií schopných oplodniť vajíčko). Vaječníky a semenníky sú súčasťou samičích a samčích pohlavných orgánov.
Schéma reprodukčných orgánov samice. Schéma reprodukčných orgánov samca.
Samičie pohlavné orgány pozostávajú z párových vaječníkov, vajcovodov, zužujúceho sa úseku medzi vajcovodom a maternicou (isthmus), dvoch materníc a jednej pošvy (vagina). Vlastné uvoľnenie vajíčok z vaječníka sa nazýva ovulácia. Kým pri väčšine hospodárskych zvierat dochádza k cyklickým ovuláciám (hovädzí dobytok - 21 dní, ošípaná - 21 dní, ovca - 17 dní), samica králika ovuluje nepravidelne a provokovane. K ovulácii dochádza 8 až 13 hodín od bezprostredného podnetu. Základnými podnetmi na vyvolanie ovulácie môže byť párenie, bezprostredná prítomnosť samca, mechanická manipulácia so samicou, náhle krátkodobé zmeny teploty chovného prostredia, kŕmenia, aplikácia dávky luteinizačného hormónu a pod. Vajíčka sa uvoľňujú z vaječníkov počas 9 až 13 hodín po podnete k ovulácii (napr. páreniu). Svoju schopnosť oplodnenia si udržiavajú 6 - 8 hodín po ovulácii.
Samčie pohlavné orgány sa skladajú zo semenníkov, semenovodov, prídavných žliaz a kopulačného orgánu - penisu. Semenníky dospelých samcov sú uložené mimo brušnej dutiny a pri mláďatách začínajú intenzívnejšie rásť od 5. týždňa veku. Prvé prejavy sexuálneho správania samcov možno pozorovať vo veku 80 až 90 dní. Pri spoločnom ustajnení takýchto zvierat dochádza ku vzájomnému napádaniu sa a zraneniam. V minulosti sa proti tomu používala kastrácia, ktorou sa prerušil pohlavný vývoj samcov, čo viedlo k utlmeniu ich agresívne správanie pri spoločnom ustajnení.
Prvá produkcia samčích pohlavných buniek (spermiogenéza) začína vo veku 100 dní. Pohlavná dospelosť definovaná ako vek, pri ktorom je stabilná produkcia spermií, nastáva pri stredných plemenách okolo 210 dní veku. Objem vyprodukovaného ejakulátu (zmes výlučkov prídavných samčích žliaz a spermií) pri dospelých samcoch dosahuje 0,3 až 0,6 ml. Priemerná koncentrácia spermií je 150 mil. až 500 mil. ks v 1 ml ejakulátu. Hustota závisí od genetických faktorov a prostredia (úroveň výživy, zdravotný stav a pod.).
Cieľom párenia (pripustenia) je prenos samičích spermií do vajcovodov samice tak, aby došlo k splynutiu obidvoch pohlavných buniek - vajíčka a spermie. Preniknutím jednej spermie do vajíčka dochádza k oplodneniu za vzniku oplodnenej bunky - zygoty, z ktorej sa vyvíja nový jedinec. Hoci sú vajíčka schopné oplodnenia bezprostredne po uvoľnení z vaječníkov, ku skutočnému oplodneniu dochádza až po 90 minútach po ich uvoľnení. Miestom oplodnenia je isthmus vajcovodov, kde aktívnym pohybom doputovali spermie. Na prekonanie vzdialenosti od kŕčku maternice po miesto oplodnenia potrebujú čas približne 3 hodiny. Ich oplodňovacia schopnosť trvá asi 30 hodín. Približne 72 hodín po oplodnení sa zygota pasívnym pohybom premiestni do maternice. Zygota sa začína deliť na mnohobunkový útvar, z ktorého sa postupne vytvárajú základy budúcich orgánov nového jedinca. Po siedmich dňoch od oplodnenia sa každá zygota vyvinie do štádia mnohobunkového guľatého útvaru (blastocysty), ktoré sa zachytávajú na vnútorných stenách maternice (nidácia). Rozdelenie blastocýst do rohov materníc je len zriedkavo pravidelné. V jednom rohu je zvyčajne väčší počet embryí ako v rohu druhom. Okolo embrya sa vytvárajú zárodočné obaly chrániace vyvíjajúci sa zárodok pred mechanickým poškodením. V polovici gravidity, t. j. na 14. deň dosahujú plody spolu s plodovými obalmi veľkosť vlašských orechov.
Priemerná dĺžka kotnosti (gravidity) samíc králika je 30 + 2 dni a končí pôrodom (okotením). Približne 3 až 5 dní pred vrhom mláďat si samica začína vytrhávať zubami srsť z hrude a vystiela ňou hniezdo. Vlastné kotenie trvá 5 až 15 minút a väčšinou sa uskutočňuje v ranných hodinách. Po okotení samica zvyčajne zožerie zvyšky tkanív (plodové obaly, pupočné šnúry, zrazená krv) a mláďatá poprikrýva materiálom z hniezda.
Mladé králiky v hniezde.
Niekoľko hodín po pôrode mláďatá prvýkrát pijú mlieko. Mliečna žľaza samice má 4 alebo 5 párov mliečnych bradaviek súmerne rozložených na brušnej strane tela. Počas posledného týždňa gravidity dochádza k jej rýchlemu vývinu. V mliečnej žľaze sa bezprostredne po pôrode tvorí mledzivo, ktoré mláďatá prijímajú 2 až 3 dni po narodení. Tento produkt mliečnych žliaz, (podobne ako pri ostatných cicavcoch) obsahuje vysoký podiel bielkovín
s ochrannou funkciou pre mláďatá. Vlastné mlieko králika v porovnaní s kravským mliekom má vyšší obsah bielkovín, tuku a minerálnych látok a nižší obsah mliečneho cukru (laktózy) tab.1.
Tab. 1 Porovnanie niektorých chemických zložiek králičieho a kravského mlieka
králik |
krava |
|
sušina |
26,2 |
13,0 |
bielkoviny |
13,4 |
3,5 |
tuky |
9,5 |
4,0 |
minerálne látky |
2,4 |
0,7 |
laktóza |
0,8 |
5,0 |
Takáto chemická skladba umožňuje intenzívny rast mláďat počas laktácie. Bolo zistené, že mláďa potrebuje na 1 g prírastku živej hmotnosti približne 2 g mlieka. V dôsledku intenzívnej laktácie samíc zdvojnásobujú mladé králiky svoju pôrodnú živú hmotnosť za 6 dní.
Graf 1
Z grafického znázornenia laktácie (graf 1) je zrejmé, že produkcia mlieka v mliečnych žľazách stúpa do 21 dní od pôrodu. Ďalší priebeh laktácie závisí od fyziologického stavu samice a spôsobu odstavu. V prípade neskorého odstavu mláďat (na 40. až 50. deň) dochádza k postupnému klesaniu tvorby mlieka až k jeho úplnému zastaveniu. V prípade opätovného pripustenia samice na 10. až 14. deň po predchádzajúcom vrhu a skorom odstave (35. deň a skôr), tvorba mlieka prudko klesá po 21. dni a na 28. deň laktácie sa zastavuje. Tento spôsob sa využíva pri intenzívne chovaných brojlerových králikoch.
O obdivuhodnom výkone samíc králikov pri produkcii mlieka svedčí ich relatívne porovnanie s laktáciou kravy. Samica králika pri maximálnej produkcii vytvorí denne 50 g mlieka na 1 kg svojej živej hmotnosti, čo predstavuje približne 200 g na celé zviera. Zodpovedajúce množstvo pri rovnakej intenzite laktácie kravy by tvorilo dennú produkciu približne 37 l mlieka.
Popri normálnom priebehu kotnosti dochádza v niektorých prípadoch aj k anomáliám. Najčastejšie sa vyskytuje pseudogravidita (nepravá kotnosť). Prejavuje sa tým, že samica si už v polovici gravidity začína vytrhávať srsť na prípravu hniezda, ale nevrhne žiadne mláďatá. Pseudogravidita môže nastať:
● keď po párení došlo k ovulácii, vytvorili sa žlté telieska (t. j. útvary vo vaječníkoch, ktoré zostali po uvoľnených vajíčkach a ktoré produkujú hormóny zabezpečujúce priebeh gravidity), ale vajíčka z rôznych príčin neboli oplodnené (neplodný samec, defekty v pohlavných orgánoch atď.),
● keď došlo k provokovanej ovulácii spoločne umiestnených samíc. V ojedinelých prípadoch môže ovuláciu vyvolať aj mechanická manipulácia so samicou (napr. pri presune z klietky, pri kontrole zdravoného stavu a pod.). Pseudogravidita trvá 17 až 18 dní a po jej skončení je samica opäť pohlavne aktívna a môže sa znova páriť.
Ďalšou anomáliou v rozmnožovaní je superfetácia - dvojité oplodnenie. Príčinou je to, že pri párení sa oplodnia vajíčka len v jednom rohu maternice, kde sa začínajú vyvíjať. Ak dá chovateľ pripustiť takúto samicu na 6. až 7. deň po predchádzajúcom párení (napr. pri skúške gravidity priložením k samcovi), pri druhom párení môže ovulovať druhý vaječník.
Z neho pochádzajúce vajíčka môžu byť oplodnené a začnú sa vyvíjať v druhom maternicovom rohu. Prvé kotenie nastane na 28. až 31. deň po prvom pripustení a narodia sa z neho životaschopné mláďatá z prvého rohu maternice. Po tomto pôrode za týždeň sa samica znova okotí a vrhne mláďatá (zvyčajne mŕtve) z druhého rohu.
Na reprodukčnú úžitkovosť králikov bezprostredne vplýva starostlivosť chovateľa. Medzi najdôležitejšie predpoklady úspešnej reprodukcie patria:
● dostatočné a kvalitné kŕmenie. Optimálna výživa zabezpečujúca všetky dôležité živinové zložky urýchľuje nástup pohlavnej dospelosti, nedostatok živín pohlavnú dospelosť odďaľuje. Počas kotnosti a laktácie je organizmus samice vystavený zvýšeným fyziologickým nárokom. Vývoj plodov a neskôr intenzívna produkcia mlieka vyžadujú pravidelný a dostatočný prísun všetkých živín potrebných k výžive samice, plodov a neskôr mláďat;
● správny výber zvierat do reprodukcie z hľadiska kondičného stavu. Dôležitým predpokladom dobrej a dlhodobej reprodukčnej úžitkovosti samíc je optimálny čas zaradenia mladých zvierat do reprodukcie. V závislosti od zamerania chovu je potrebné zohľadniť genotypové a veterinárne hľadiská, z ktorých by mal chovateľ zohľadniť optimálny vek pre prvé párenie a celkový zdravotný stav zvieraťa. Samice pohlavne dospievajú vo veku 4 až 8 mesiacov v závislosti od genotypovej príslušnosti, úrovne výživy a technológie ustajnenia. Maličké plemená so živou hmotnosťou v dospelosti do 1,5 kg dospievajú skôr, obrovité plemená so živou hmotnosťou nad 5,5 kg dospievajú neskôr. V čistokrvných chovoch je zaužívaná prax páriť mladé zvieratá po dosiahnutí 6 až 8 mesiacov veku. V tomto veku je totiž ukončený vývoj exteriéru i vnútorných orgánov, čo dáva väčšiu pravdepodobnosť, že samice budú znášať pôrody bez problémov a nasledujúca generácia zvierat bude dobre vyvinutá. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že pri prvom párení by mali samice dosiahnuť minimálne 80 % svojej živej hmotnosti, ktorú majú v dospelosti;
● zabezpečenie vhodných mikroklimatických podmienok. Zvlášť je to dôležité pri zvieratách ustajnených vo vonkajších králikárňach počas extrémnych klimatických období. Horúce letné počasie alebo náhly príchod mrazivých dní v zime môžu v nedostatočne izolovanom ustajňovacom zariadení spôsobiť škody, ktoré sa prejavia zníženou schopnosťou párenia, zvýšenými abortami alebo rozhádzaním hniezda a úhynom mláďat;
● správna manipulácia so zvieratami. Je známe, že intenzita reakcie zvierat na bežné podnety z prostredia je čiastočne ukazovateľom vyspelosti chovateľa. Králiky zvyknuté na pravidelnú manipuláciu nie sú plaché a čulo reagujú na prítomnosť chovateľa bez únikovej reakcie. Správna manipulácia je potrebná zvlášť pri zvieratách gravidných a laktujúcich.
(POKRAČOVANIE)
Ján Rafay, NPPC VÚŽV, Nitra